Ženy by neměly být vystavovány rozhodnutí „dítě nebo kariéra“

V súčasnosti nie je žiadnou výnimkou muž starajúci sa o dieťa, ani žena vo vrcholovom manažmente. Je absolútna rovnosť medzi mužmi a ženami mýtus alebo ide o skutočný problém 21. storočia? Návrh Celoštátnej stratégie ako aj Akčný plán rodovej rovnosti sa podľa Márie Raučinovej z Fóra života nezameriava na skutočné požiadavky matiek a žien v rodine, ale rieši ich len z pohľadu zamestnanosti a výrobnej sily.

„Zaoberá sa tam stavom rodovej nerovnosti, pričom k rodovej nerovnosti počíta aj to, keď si žena slobodne vyberá oblasť profesie, tak ako jej to srdce hovorí a toto považujú, teda alebo zahŕňajú, tiež pod rodovú nerovnosť,“ tvrdí Raučinová.

Stratégia, ktorej súčasťou je Akčný plán rodovej rovnosti, si dala za cieľ naštartovať sociálne zmeny na Slovensku a presadiť rovnosť do praxe.

Určených je šesť hlavných cieľov, ktoré odrážajú najväčšie problémy a rodové rozdiely, ktoré sa snaží predkladaný dokument riešiť. Ciele, ktoré stratégia stanovuje, sú podľa Antona Chromíka z Aliancie za rodinu nereálne a budú na ne zbytočne vynakladané peniaze:

„Nie je možné, aby sme sa rozhodovali medzi dieťaťom a prácou, ale musíme túto voľbu naozaj odstrániť, a žena by sa mala možnosť rozhodnúť pre dieťa a môže sa rozhodnúť pre prácu, ale nemôže sa rozhodnúť medzi prácou a dieťaťom. Takéto rozhodnutie nie je dobré nikdy.“

Patrik Daniška z Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku má výhrady k zvýšeniu počtu žien v zamestnaniach technických smerov a umelému vyrovnaniu zastúpenia oboch pohlaví vo všetkých oblastiach. Tvrdí, že ženy si majú profesiu vyberať slobodne a vláda musí skôr prijať potrebné opatrenia pre zlepšenie povolaní typických pre ženy.

„Muži a ženy sú odlišní, a prirodzene zo svojej podstaty inklinujú k iným oblastiam či už v štúdiu, alebo v profesnom živote,“ konštatuje Daniška.

Stratégia by mala podľa Antona Chromíka podporiť viac ženy, ktoré si za svoju profesiu vybrali rodinu:

„Chceme uviesť príklad Chorvátska, ktoré sa s touto otázkou vysporiadalo a umožnilo materskú dostávať žene vo výške jej priemernej mzdy, ktorú dosahovala pred tým, ako otehotnela. Myslíme si, že toto je opatrenie, ktoré pomôže reálne.“

Opatrenia, ktoré by mohli podľa mimovládnych organizácií fungovať, sú materská vo výške minimálnej mzdy, alebo príspevok pre matku, ktorý dostáva na dieťa škôlka.

„Pokiaľ nebudeme mať deti, tak nebude mať kto vytvárať finančné zdroje na naše dôchodky, čiže tu je určitá nutná kontinuita. Dnes je veľmi jednoduché nemať deti,“ hovorí Stanislav Trnovec z Klubu mnohodetných rodín.

Šéf Rady vlády pre ľudské práva Miroslav Lajčák sa vyjadril, že konečnú verziu stratégie plánuje na rokovanie rady predložiť približne o mesiac a následne aj na zasadnutie vlády.

„Tie tzv. etické otázky sú otázky, na ktoré neexistuje jednotný názor a nie sme Severná Kórea, aby sme na všetko mali jednotný názor," dodal Miroslav Lajčák.

Mimovládky vyzývajú zodpovedné štátne orgány, aby oba dokumenty prepracovali a zohľadnili ich pripomienky.

„Celý ten proces, do ktorého sú vtiahnuté iba určité skupiny s istým názorom, považujeme za isté nedemokratické spôsoby," poznamenala Mária Raučinová z Fóra života.

Anton Chromík z Aliancie za rodinu zas doplnil: „Táto rodová stratégia vychádza z totálneho boju medzi pohlaviami, mužom a ženou, a zabúda na to, že rodina musí byť tou ekonomickou jednotkou, ktorá má byť nezávislá.“