Andrej Hlinka a jeho duchovný rozmer
V sobotu 27. 9. uplynulo 150 rokov od narodenia katolíckeho kňaza, politika a vedúcej osobnosti slovenského národného hnutia Andreja Hlinku, najvýznamnejšieho politika 1. polovice 20. storočia. Patril k hlavným predstaviteľom hnutia za autonómiu Slovenska. Po roku 1945 mal byť Andrej Hlinka u našich východných susedov zabudnutou osobnosťou. Opak je ale pravdou, a Slováci si ho aj v týchto dňoch intenzívne pripomínajú ako Otca národa.
Svoje životné krédo zhrnul Andrej Hlinka v slovách: „Za Boha život, za národ slobodu!“. Podľa nitrianskeho biskupa Viliama Judáka bol Hlinka muž činu, miloval cirkev i svoj národ a veľa sa obetoval pre ľudí.
„Svoj potenciál využil, aby obetoval svoje sily, svoje schopnosti slovenskému národu v tých politických premenách, keď sa tvorila prvá Československá republika a usiloval sa, aby tento ľud dostal primerané vzdelanie, aby ho vytiahol zo sociálnej biedy, v ktorej sa nachádzal. Vždy sa pozeral na iného s láskou, ako kresťan, ako katolícky kňaz,“ poznamenal biskup Judák.
V lete 1889 bol Andrej Hlinka vysvätený za kňaza. O šesť rokov neskôr sa stáva ružomberským farárom, pričom spišský biskup Alexander Párvy sa stavia proti tejto voľbe. Hlinka súčasne z pozície kňaza naráža na prvé problémy.
„Mesto ovládla istá klika, ktorá sa obohacovala na mestskom majetku, a v podstate tie mestské financie zapotrošila. Hlinka z pozície ružomberského farára, ktorý bol aj členom mestského zastupiteľstva, toto otvorene kritizoval, čiže narobil si ešte viacej nepriateľov touto svojou priamosťou,“ uviedol historik Róbert Letz.
Andrej Hlinka sa angažoval aj ako spoluzakladateľ Slovenskej ľudovej strany. S jej programom bola zvolená väčšina slovenských poslancov do uhorského snemu. Pred voľbami v roku 1906 verejne podporil kandidatúru Vavra Šrobára. Spišský biskup Párvy ho za to suspendoval z výkonu kňazského povolania.
„Hlinka nikdy nepodľahol pokušeniu a tlakom, ktoré tu boli, aby túto situáciu zneužil v neprospech cirkvi. Vždy bol poslušný cirkvi a biskupovi, nikdy sa nedostal na pozíciu nejakého reformátora, ktorý odrazu využije slabosť jedného človeka, alebo jeden ľudský pre neho bolestný konflikt, aby ublížil cirkvi, a to bolo v očiach Svätej stolice nesmierne veľa,“ tvrdí historička Emília Hrabovec.
Vatikán však suspendáciu nepotvrdil.
„A jedna z hlavných príčin, samozrejme okrem tých vecných, že nebolo dôvodov na suspenziu, prečo pápež zrušil Párvym uvalenú suspenziu a prečo potom po roku 1918 Hlinkovo meno štyri krát rezonovalo ako kandidáta na biskupský stolec. Vždy táto kandidatúra padla pre politické veto z Prahy,“ dodala Emília Hrabovec.
Obetavou pastoráciou a sociálnou činnosťou získal Andrej Hlinka podporu najmä nižších ľudových vrstiev. Robil všetko v prospech svojich veriacich, ich náboženského, kultúrneho a národného povznesenia.
„Pre dnešok Hlinka znamená veľa. Hlinka bol odvážny, a zároveň bol tolerantný – a my potrebujeme dneska takých ľudí, odvážnych za národ, kresťanstvo, za sociálnu rovnakosť ľudí,“ konštatuje predseda Matice slovenskej Marián Tkáč.
Katolícky kňaz napriek obľube u veriacich, mal aj mnohých neprajníkov. Predmetom kritiky jeho osoby je aj jeho až hrubý postoj k evanjelickej cirkvi a k evanjelikom na Slovensku. Andrej Hlinka prežil dokonca niekoľko pokusov o atentát. Zomrel 16. augusta 1938 v Ružomberku.
Více z pořadu
E-shop Českého rozhlasu
Vždycky jsem si přál ocitnout se v románu Julese Verna. Teď se mi to splnilo.
Václav Žmolík, moderátor
Tajuplný ostrov
Lincolnův ostrov nikdo nikdy na mapě nenašel, a přece ho znají lidé na celém světě. Už déle než sto třicet let na něm prožívají dobrodružství s pěticí trosečníků, kteří na něm našli útočiště, a hlavně nejedno tajemství.
